Zimný zraz turistov

Na 39. Slovenský zimný zraz turistov do vzdialeného regiónu okresov Stropkov a Svidník sme cestovali spolu s turistami zo Žiliny a Oravy. Už v priebehu týždňa snehová nádielka veštila dobrú lyžovačku.

Starosti však sneh narobil motoristom a cestárom, na čo sme prišli už počas cesty. Za Popradom pre jeden kamión bola vozovka priúzka a skončil v priekope. Pre nás to malo za následok viac ako 2 hodiny čakania, kým sme sa dostali ďalej. Preto sme po prezentácii už nestihli zahájenie zrazu a len sme sa večer poobzerali po meste Stropkov.

V piatok za mrazivého rána sme sa vydali na prvú trasu. Už na štarte v Stropkove nás prekvapilo malé množstvo snehu. Na niektorých miestach to bola doslova len tráva zabielená minimálnou vrstvou snehu. Po oráčine to bolo skôr kráčanie ako vozenie. Trasa však bola zaujímavá. Viedla cez Kozinec (337 m. n. m.) – Kút (305 m. n. m.) – Radový (431 m. n. m.) – Kozubové (436 m. n. m.) – do obce Veľkrop, kde sme sa v dvoch mini pohostinstvách občerstvili. Trasa pokračovala cez Vysokú (350 m. n. m.), kde sme si pri poľovníckej chate pochutnali na sponzorskom podaní guľášu, čaju a na Slovensku už zabudnutom rume – vlastne ume. Cez obec Vojtovce sme trasu o 15.00 h ukončili v Stropkove. Večer sme si pozreli film o výstupe na Mont Everest a diapozitívy o zaujímavých lokalitách Európy.

V sobotu sme sa presunuli na miesta II. svetovej vojny pod historický priesmyk – Dukla. Tu nás vítala skutočná zima – mráz len tak štípal, k tomu ostrý vietor, dostatok snehu, dobrá stopa. Po poklonení sa hrdinom, ktorí položili svoje životy za náš lepší dnešok sme sa vybrali po červenej značke dolu dolinou. V prírodnom vojenskom múzeu sme si pozreli niektoré exponáty. Cez obec Medvedie – Javorie (534 m. n. m.) – Nižnú Písanú sme sa dostali do obce Kružlová. Tu bolo opäť sponzorsky podané občerstvenie (kapustnica, čaj). Po výstupe nad obec sme pokračovali cez letisko do Svidníka. Pristavili sme sa pri pamätníku obetiam II. svetovej vojny nad Svidníkom a v meste pri exponátoch bojov. Po obidva dni dobre padla regenerácia síl v plavárni v Stropkove. Večer po slávnostnom ukončení zimného zrazu, ktorého sa zúčastnilo skoro 800 účastníkov sme si pozreli krátky kultúrny program. No a potom mali sólo tanečníci na papučovom bále. Pri rezkých tónoch hudby nebolo po námahe z bežeckej stopy ani pamiatky.

V nedeľu ráno sme sa vydali na cestu domov. Rozhodli sme sa využiť vlastný autobus na návštevu „mesačnej krajiny“. Z Popradu sme vyšli do Vysokých Tatier. Tu sme cestou na Štrbské pleso na vlastné oči videli, čoho je vietor schopný. Z tejto kalamity sa budú Tatry ešte veľmi dlho spamätávať. Pomôžme im! Ukázali nám však, že život sa tu nezastavil. Pár našich nadšencov si vyskúšalo bežecké stopy, my ostatní sme využili slnečné počasie na prechádzku po známych miestach okolia. Tu všade bolo na rozdiel od zrazových miest snehu nadostač.

Účasť na tohtoročnom zimnom zraze naplnila očakávania. Okrem návštevy tohto krásneho kúta Slovenska sme sa stretli s množstvom priateľov, ktorí na bežecké lyžovanie a na atmosféru zimných zrazov nedajú dopustiť. Absolvovali sme bohatý športový, kultúrny a spoločenský program. Ďakujeme Stropkov, Svidník.