Noc v zajatí snehu

Eskimácke obydlie sa volá iglu. Na lyžiarskej trase po Javorníkoch, kamaráti zo západnej strany tohto pohoria postavili niečo podobné. Bol to v snehu vyhrabaný priestor, vhodný na prespanie - záhrab.

No a zasnežená sobota sa nám zdala vhodná na vyskúšanie eskimáckeho života. Nabalený množstvom vecí a plný očakávaní sme sa na bežkách vybrali z Papradna – Podjavorníka smerom na hrebeň Javorníkov. Teplomer o 14.00 hodine ukazoval 10 stupňov Celzia pod nulou. Po hodine a pol sme dosiahli vytúžené miesto pri troch krížoch - Stratenec. Predpokladané miesto vchodu bolo zaviate snehom. Hneď pri ňom sme zistili, že naša jediná lopatka toho moc nevydrží. Bol to skôr kus železa určený do šrotu, nie "vercajch" na prácu. Otvor sme však odkryli rýchlo, lebo sme zistili, že dobrý nôž na sneh sú bežky. Záhrab začínal asi 3 metrovou chodbou a v predsieni sa priestor rozdelil do tvaru písmena V na dve izby. Čo bolo ale najhoršie – pôvodná výška spred dvoch týždňov váhou snehu, ktorého nad nami boli asi 4 metre, sadla asi na polovicu, a vo vnútri sa nedalo ani sedieť. A tak nám neostávalo nič iné len všetko vykonávať po ležiačky. O 18.00 h sme boli pripravení na spanie, ale čo do rána? Vonku slušne mrzlo, zúril severák a my sme varili, jedli a debatili pri kahancoch. Postupne nás zmohla únava a pospali sme.
Niektorí sa nevedeli dočkať rána a už za brieždenia zobrali lyže a išli za pokračujúceho vyčíňania severáku popreťahovať stuhnuté svaly. Iným sa zas vôbec nechcelo vyliezť zo spacáka. Pred 8. hodinou sme opustili „ubytovací priestor“ a vybrali sa smerom na Portáš. Na miestach nechránených stromami boli naviate minimálne meter vysoké záveje čerstvého snehu a po lyžiarskej stope samozrejme nebolo ani pamiatky. Po dvoch hodinách sme dorazili na Horský hotel Portáš, kde teplomer ukazoval -11 stupňov. Posilnili sme sa a zviezli po ceste na Čertov, na konečnú zastávku autobusu.

Naša výbava plus niekoľko poznatkov na záver:
Teplota vo vnútri bola okolo nuly, aj keď vchod bol celu noc otvorený voda vo fľaši nezamrzla. Spacáky sa osvedčili, no s karimatkami to bolo horšie. Keďže sa spalo na snehu, najviac sa osvedčila kombinácia nafukovačky a klasickej karimatky. Karimatka spolu s alumatkou už nestíhala. Samonafukovačku nemal nikto. Benzínový varič fungoval bez problémov. Do takýchto priestorov je dôležité svetlo, použili sme čelovky a sviečky. Lyžiarky si na noc každý preventívne vložil do spacáka. Ak zatúžite po podobnom zážitku nepodceňte dostatok teplých tekutín.

Eskimáci, budeme radi, ak sa podelíte s podobnými zážitkami!