Pilsko

Po dlhom a neúprosnom dohadovaní termínu ďalšieho výletu po krásach Slovenska, sme sa prispôsobili jedinému voľnému víkendu Mareka V. a 27.2.2016 sme vyrazili tesne ku Slovensko-Poľským hraniciam , do obce Oravská Polhora.
Cieľom mala byť Babia hora alebo Pilsko. Keďže Babiu horu sme pred pár rokmi absolvovali za krásneho počasia pri neuveriteľných skoro -30 stupňoch, rozhodli sme sa, že pozrieme teraz Pilsko.


Posádka 2 áut, stálice Dušan, Lenin, Koník, ja, Majo K., Marek V. a moja drahá polovička Janíčko o 6:00 pri Maníne v Považskej Bystrici s predpoveďou krásneho počasia vyrážajú na diaľnicu D1 smer Žilina a ďalej Polhora.
Tu prichádza poblúdenie č.1/3 : Minuli sme parkovisko a museli sme sa ísť otočiť až do Poľska  Trošku nás prekvapila výška snehovej pokrývky nakoľko v Bratislave už 2 týždne kvitli snežienky a v PB sa práve prebúdzala prvá jarná kvetena. No tu, vládla ešte krásna zima so SNEHOM!
Vyrážame po modrej značke, no po pár metroch počujeme koníka, že si musí okamžite urgentne odskočiť odložiť a my máme utekať ďalej.
Praskot, píla, praskot...práááásk,.ihličnan nám kľakol k nohám. Otvorené oči, ústa, pilčík si zvesela píli ďalej bez ohľadu na to, že píli na turistickej trase  Pobehneme z mínového poľa, snáď sa koník od strachu nepos..l.
V čele samozrejme stálice, nás vedú do záhuby  Lenin s Dušanom stratili značku. Poblúdenie 2/3, na ich obhajobu, naozaj to bolo kadejak značené, a to som pred výpravou čítala, že je to zvláštne značené , červená sa prelína s modrou, no tu ani jedna dlhodobo, niečo nie je v poriadku. Porada, podľa GPS sa dávame vyrúbaným lesom viacej doprava, veď kedy inokedy by sme si pozreli krásy tejto časti Slovenska a ešte mimo chodníka?
A vidíme modrú, vzápätí červenú, juchú, stúpame, snehom sa brodíme, slnko krásne svieti, počasie ako na objednávku. Sem tam pauza na jedlo a pitie, sem tam na pokochanie sa a fotenie, ale relatívne plynule stúpame k vrcholu.
Tesne nad úrovňou lesa napriek krásnemu slnečnému počasiu vyťahujeme bundy, čiapky, rukavice, sťahujeme kapucne, vietor sa akosi veľmi zdvihol.
Na vrcholovom hrebeni už nevidím kam kráčam, čiapka až k nosu stiahnutá, obliekam si ďalšiu vrstvu, nepríjemný severák sa zarezáva pod kožu, no napriek tomu je nádherne. Na vrchole Pilska kríž veľký drevený a malý stôl s krížom, mi prišiel ako obetný ?
Rýchlo sme sa pofotili, aj tak nikto nespozná, že kto je kto  len výhľady boli nádherné, škoda že tak nakrátko, veľmi som sa tešila na svačinu s výhľadom. Zhodli sme sa, že zajeme si nižšie, kde nebude tak fúkať
Schádzame teda po modrej, napájame sa na čiernu. Podľa mňa zle vymyslené, že sa turistická križuje s lyžiarskymi svahmi, bolo to dosť nebezpečné, a tak rýchlo popri kraji zjazdovky mierime ku chatkám s občerstvením na chvíľu posedieť, pospomínať, poponúkať dobroty, zapiť, zajesť. Chýba mi to, človek si oddýchne od každodenných starostí.
Keď sme zjedli všetko čo sme mali okrem Majových chlebíkov vo vajíčku, pobrali sme sa po červenej krížom cez svah dole do Polhory. Poblúdenie 3/3 prichádza, keď sme v jednej chvíli tú červené značku mali a zrazu žiadne stopy ani v snehu ani červená znčaka na stromoch. Pýtame sa vlekára, značka turistična tutaj? Niečo zamumlal a odišiel. Tak tutaj asi nie. Vyťahujeme mapy a GPS a ja im ukazujem, že ešte nižšie musíme po svahu až potom zabočiť do lesa. Samozrejme, že sa museli o tom v mape presvedčiť, nedopustia, že by museli uznať, že mám pravdu, na to som si už zvykla
A tak odbočujeme už správnym chodníkom, no čo čert nechcel zrovna boli Skialpinistické preteky po tejto časti turistickej značky smerom k vrcholu. Opatrne úskokom, preskokom, behom prejdeme kúsok trasy spoločnej s pretekármi, aj Slováci sa účastnili, patrične sme ich povzbudili a odbočili po červenej hlbšie do lesa. Šťastlivo sme došli k autám, už viac žiadna nehoda, len úžasná sobotná pohoda