Zimný výstup na Baranec

Niekedy tak v zime roku 2015 sme sa pokúsili zdolať Baranec v Roháčoch, ale žiaľ vietor o sile orkánu bol silnejší ako my, a tak sme sa zhodli na tom, že ak prežijeme zostup, pokúsime sa o vrchol nasledujúci rok (2016)

Stihli sme to LTT, 30.12 po prejedaní sa počas Vianoc vyčkávajúc na správny okamih sme si vybavili krásne slnečné počasie. Ráno o 6-tej naskákali do auta ja, Janko, Peťo L., Marek V. a Ďuso mal brať Lenina a Koníka. To by, ale ráno musel naštartovať
Takže sme museli zastaviť naštartovať druhé auto v Teplej a už sme aj fujazdili smerom Žiarska dolina. Celkom som sa obávala, lebo v správach SHMU hlásili extrémne snehové zrážky, takže sme očakávali riadnu snehovú nádielku.
Okrem fakt poriadnej snehovej pokrývky, ktorá nás čakala už dole v dedine, nás prekvapil aj mrazíček okolo -18 stupňov.
Nič to, veď hore kopcom sa zahrejeme ...Prvé výškové metre sme začali naberať s východom slnka. Bude to krááááásny deň, nádherná čistá obloha, na zemi v snehu odkaz „Prešlapané iba do 1.650 m.n.m.“ čo pri 2.184 m.n.m. ktoré Baranec má znamenalo, že bude zábava.
Pôvodný plán bol prejsť z parkoviska Žiarska dolina ústie, Holý vrch, Baranec, Žiarske sedlo, polievka a pivo na Žiarskej chate a dole cestou k autu. Stúpali sme celkom rýchlo, bolo pekne prešľapnuté, všade veľa veľa snehu, slnko, úplná zimná rozprávka.
Prestávku sme mali až na rázcestí Holý vrch, kde sme aj posvačinovali a stretli chalanov, ktorí nám tvrdili, že ešte takých 100-150 m prejdeme a končíme. Zabárali sa do snehu miestami až po brucho, že oni na to kašlú.
Poobzerám sa okolo seba, všetci úsmev, zberali sa smerom k vrcholu s tvrdením, že pcheee, nič čo by sme ešte nezažili....
Mali chlapci pravdu, miestami po členok, miestami po vajká, miestami až po pás (mne aj vyššie), ale vpredu sa statočne striedali členovia aj nečlenovia KST Manín, vyberali vhodnú trasu a tak sme sa posúvali hore. Videli sme, že keď prejdeme kosodrevinu, je to vyfúkané skoro na holo, že bude lepšie. Malo nám to odhadom trvať hodinu, boli to viac ako 2, ale prešli sme to. Za nami sa slimačím tempom ťahali náhodní okoloidúci, ktorí ani náhodou nevyzerali, že by nám chceli vpredu trošku pomôcť, skôr sa tvárili otrávene, prečo nám to tak trvá. No uznajte, charakter dnešnej sebeckej doby sa vyskytuje už aj na horách. Nič to, my sme si to užili. Horko ťažko so svalovicou sme vystúpili nad kosodrevinu na vyfúkaný terén, z posledných síl sa driapeme hore a kde sa vzali tu sa vzali náhodní okoloidúci nás plní síl predbiehajú tesne pod vrcholom.
Krásne bolo, nádherné slnečné počasie, mrazivé, vetrík sa rýchlo pod kožu zarýval, ale bolo naozaj nádherne. Tie zimné túry majú také špeciálne čaro.
Tým, že sme sa dosť zdržali prekopávaním cesty nám nezostal čas a už ani sily na pokračovanie do Žiarskeho sedla. Jednak bolo dosť hodín a videli sme, že je tam tiež dosť veľa snehu. Rozhodli sme sa neriskovať a zostúpiť tou istou cestou späť. Tam kde sme ráno pozorovali východ slnka sme si počkali na západ slnka . Prepísali sme nápis v snehu, že chalani z PB prešľapali do 2.184 m.n.m, unavení, šťastní, vyzimení a hladní sme sa ešte zastavili u Dobrého pastiera v Ružomberku na halušky, naskákali do auta a vyrazili v ústrety ďalším dobrodružstvám.
My sme s Jankom zakončili rok úplne najviac turisticky ako sa dalo, na druhý deň 31.12 sme boli časť hrebeňa v Malej Fatre a ani to nám nestačilo, otočili sme to domov po teplý čaj a suché oblečenie a polnoc sme oslávili spolu s desiatkou iných turistov na Kľaku, v tichu s najkrajším výhľadom na všetky ohňostroje v mestách okolo. Krajšie sme Nový rok ani privítať nemohli.
Tak všetkým dodatočne želám všetko len to naj naj najturistickejšie, nie len do roku 2017.