Októbrový výstup na Vodopád Bystré a Poľanu
Pre nepriaznivé počasie sa výstup na Vodopád Bystré a Poľanu preložil z nedele 8. 10. 2017 na sobotu 7. 10. 2017. 14 turistov KST Považská Teplá neodradilo ani sobotňajšie sychravé ráno a nastúpilo do mikrobusu.
V Hriňovej nás privítal krásny slnečný jesenný deň. No pláštenky a dáždniky boli súčasťou našich batohov. V Západných Karpatoch Vodopád Bystré bol našou prvou zástavkou. Kochali sme sa pohľadom na 23 m vysoký vodopád v hornej časti potoka Bystré pod sedlom Priehybina. Vodopád vznikol pri tektonickej poruche, keď poklesla časť stuhnutého lávového prúdu. Po spoločnom foto nás na ďalšom výstupe čakali strmé rebríky, ale pre nás to nebola žiadna prekážka. Pokračovali sme na výstup na Poľanu. Stále sme udržiavali konverzáciu a vystupovali sme spoločne, lebo bola obava z nadmerného výskytu medveďov na Poľane. Z 20 info panelov sme sa dozvedeli o geológii, geomorfológii, faune a flóre Poľany. Slnečné počasie dopĺňala vôňa materinej dušky, ktorá bola úžasná. Chodník na Poľanu strážili kamenní mužíci. Cez ohrozený biotop Mokrade sme postupovali po drevených lávkach. Konečne vytúžený cieľ našej trasy: vyhasnutá sopka Poľana 1458 m n. m. Nechýbala ani recitácia A. Sládkoviča Poľana: „Stojí vysoká divá Poľana, mať ohromných stínov ….“ Po posilnení a potúžení slovenskou borovičkou sme pokračovali na vyhliadky Poľany Katruša a Zbojnícky tanec. Poľanský stratovulkán bol v čase aktivity vysoký 2500 metrov. Podľa odborníkov intenzívna sopečná činnosť skončila asi pre 100 000 rokmi. Z vyhliadok sme sa kochali súčasnou krásou vyhasnutej sopky, prečítali sme si povesti z infopanelov.Na Poľane sme sa zastavili pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny. Krátka prestávka bola v bufete Hotela Poľana. Keďže sme nestretli žiadneho medveďa, pokochali sme sa pohľadom na medvede na informačnej tabuli, z ktorej sme sa dozvedeli, že medveďa Miša zabili pytliaci. Naša cieľová stanica bola Detva. Cestou do Detvy sme pokračovali lesnými chodníkmi, ktoré lemovali pestrofarebné stromy. Jeseň je úžasný maliar, jeden strom ešte zelený, druhý červený, tretí už žltý. Krásny pohľad na prírodu dopĺňala úžasná vôňa lesa. Ani sme sa nenazdali a už sme boli v Detve. Nemohli sme obísť ani Kaľamárku, prírodnú pamiatku. Túto andezitovú skalnú plošinu tvoria skalné veže, steny a komíny, ktoré vznikli eróziou čela lávového prúdu, ktorú odporúčame vidieť. Slnečné počasie prialo i horolezcom, ktorí trénovali na skalných stenách. Krása Poľany a slnkom zaliata príroda nás sprevádzala na celej našej turistickej trase.
<< PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK | NASLEDUJÚCI ČLÁNOK >> |