Veľká turistika na Veľký Choč 1611 m.n.m.

KST Manín Považská Teplá zorganizovala výstup na zimný Choč. Všetci dúfali, že konečne nasneží , aby to bola ozajstná zimná výprava.

Po nekonečnom dohadovaní spôsobu dopravy, sme sa 3.2. 2018 po pol 7 stretli na autobusovej zastávke na Rozkvete, kde nás zobral autobus pozberať ostatných účastníkov zájazdu.. Z Rozkvetu sme to zobrali cez SNP odtiaľ na zastávku k TIBU, kde nastúpila Maríkovská elita a mohli sme ďalej vyraziť do Pov. Teplej a Hrabového. Celkovo sa nás na poslednú chvíľu nezberalo 24.
V zájazdovom autobuse vždy cesta ubehne tak rýchlo. Možno preto, že každú chvíľu si robíme srandu z niekoho iného.
Vo Valaskej Dubovej mrazivo, až tak, že na ceste sme našli skrížený kamión a museli sme použiť obchádzku. Nevadí, deň to vyzeral byť nádherný, nikam sme sa preto neponáhľali.
Na konečnej zastávke vo Valaskej Dubovej sme pred 9tou vyskákali z autobusu a chodník začíname miernym stúpaním k prvej tabuli náučného chodníka . Odtiaľ to pomaly začína byť veselšie a strmšie. Niekto si dáva na odvahu do terénu mačky, niekto štamprlík, a niekto pre istotu oboje. Počasie naozaj krásne, vyzerá to, že hore bude inverzia.
Na strednej Poľane máme prvú väčšiu prestávku, spotení po ostrom stúpaní obliekame bundy a vyťahujeme niečo na jedenie. Tu sa to viac menej skupinkujeme , prví vyrazia v ústrety modrej oblohe skôr, niektorí ešte postojíme a užívame si prírodu.
K vrcholu sme sa vybrali zimným značením, veď je predsa február. Až k retiazkam dupeme takmer bez pohľadu vzad, tešíme sa na inverziu z vyššieho miesta. Chodník je prešľapaný, no stúpiš vedľa a si po vajko v snehu. Fakt nakydalo. Pri retiazkach sa trochu šmýkalo, ale inak úplne super túra. A tie výhľady! Hore síce fúkalo, ale stačilo sa lepšie priobliecť svetrom vlneným alebo tekutým a dalo sa to vydržať.
Samozrejme skupinové fotky, profilové fotky, inverzia, Tatry a už len kochanie sa nádhernými výhľadmi. Počasie nám teda vyšlo, zdržali sme sa hore celkom dlho, skoro trištvrte hodinu. ....Posledné pohľady a šup na značku na zostup. Vietor sa nepríjemne zarezáva aj pod hrubé rukavice. Ale veď to sa nám žiadalo vo februári, keď už v mestách máme pomaly iba 3 ročné obdobia. Každý zvolil svoje tempo a svoju skupinku a pomaly sme sa vracali k autobusu do Valaskej Dubovej, odkiaľ bol naplánovaný odchod o 15tej. Vedeli sme , že máme kopec času, tak sme viac menej motali pomaly dole a spomínali na akcie minulé, plánovali akcie budúce a pozerali do mapy, či sme náhodou nedajbože niekde zle neodbočili. Dole z Poľany už som si dala mačky aj ja, dosť sa šmýkalo.
Okolo 2hej sme už sedeli na neskorom obede U Jánošíka , kde vraj v roku 1713 zlapali legendárneho slovenského zbojníka. Dobre sme sa najedli, nasmiali a ani sme sa nenazdali a bol čas ísť domov. Aby toho nebolo málo, ku koncu sme mali ešte kultúrny zážitok v legendárnom Hostinci v Hrabovom , týmto ďakujeme sponzorovi