Jesenné Vysoké Tatry

Tohto roku sme opäť na jeseň navštívili Vysoké Tatry.

Aj keď sme tú spúšť už videli viackrát (a ešte asi dlho vidieť budeme) život musí ísť ďalej. Odmenou nám bolo krásne jesenné počasie, ktoré nás sprevádzalo celý čas. Pekné počasie nie je síce podmienkou, ale je príjemným spoločníkom.

Naše kroky smerovali do prekrásnych dolín a na končiare našich veľhôr. Prešli sme zo Ždiaru Monkovou dolinou do Širokého sedla na hrebeni Belianskych Tatier. Tu priamo pred nami sa nerušene popásal kamzík, ktorý nám nevenoval veľa pozornosti. Cez Kopské sedlo a chatu pri Zelenom plese sme zišli na Bielu vodu. Vystúpali sme z Popradského plesa do sedla pod Ostrvou. Navštívili sme aj najvyššie položené pracovisko v našej republike na Lomnickom štíte. Na ceste domov sme chceli navštíviť Demänovskú ľadovú jaskyňu. Tá sa však už uložila na zimný spánok, tak sme si prezreli krásy Demänovskej jaskyne Slobody.
Tatry majú v každom ročnom období svoje čaro. Právom si zasluhujú našu pozornosť. Radi sa do nich budeme neustále vracať a sledovať aj to, ako sa príroda v spolupráci s človekom popasuje so svojou obnovou po veternej katastrofe.