Autobusový zájazd Muránska planina

18.5 o 4:45 sa pred Hotelom Manín začína naše dobrodružstvo . Smer Muránska planina vyrazilo okolo 41 ľudí autobusom a nejakými autami, aby sme sa všetci pomestili.
Na prvý deň bola naplánovaná kratšia turistika, nakoľko cesta na východ trvala približne 4 hodiny.

Trasy na celý víkend boli rozdelené na 2 skupiny. Rodičia s deťmi mali vždy na výber kratšiu a jednoduchšiu trasu a my ostatní nejakú tú náročnejšiu. Okrem toho boli s nami aj 4-ria cyklisti, ktorí mali vlastní denný program.
Takže prvý deň dlhšia trasa začínala na Červenej skale, prvý úsek po žltej a zelenej trase vedie kameňolomom, ďalej na Šindliarku smerom na Veľkú lúku, odtiaľ na Chatu pod Muráňom až na Muránsky hrad. Trasa nenáročná na stúpanie, ale bolo fakt dusno. Veľmi sa mi páči táto časť Slovenska, nakoľko nie sú chodníky až také frekventované. V podstate celý piatok sme takmer nikoho nestretli.
Deti mali na pláne výstup z Muránskej Huty na Muránsky hrad a buď na hrade alebo dole v dedine Muráň sme sa mali stretnúť. Taký bol plán, ale na to sú plány, aby sa neplnili  A tak nás trošku čakali v Muráni, ale samozrejme si čakani spríjemnili na kofolke s tradičnými Muránskymi buchtami. Jedna veľká buchta plnená čím len chcete od nutely až po čučoriedky, ak budete v blízkosti určite odporúčam.
Ubytovanie sme mali v Telgárte na turistickom hoteli. Cestou z Muráňa sme sa zastavali pozrieť sysle žijúce vo voľnej prírode pod hradom Muráň. Veľmi veľmi veľmi milé stretnutie to bolo. Plán splnný, mohli sme sa ísť ubytovať.

Po rýchlom zložení vecí na izbách rovno na večeru. A tu zábava do dlhého večera, či rána?
Druhý deň bola na pláne : pre deti Náučný Chodník zbojníka Surovca alebo náučný chodník Hradová. Deti aj rodičia odporúčali, nejaké rebríky sú tam, jaskyne, vyvieračky. Všetko má rozprávkové názvy ako Zázračná studnička, Zbojnícka jaskyňa a podobne. A najkrajšia je rozhľadňa na kopci oproti gazdovskému dvoru, ktorú sme si nenechali ujsť ani my, po 25 km chôdze. Naozaj veľmi pekná rozhľadňa so zvonom, zvieratami na každom poschodí. S deťmi určite neoľutujete.
My sme mali na pláne náročnú trasu Zbojská – Fabova hoľa – sedlo Burda – Randavica – horáreň Stožky – Skalná brána – Nižná Kľaková – Hrdzavá dolina –Muráň. Jedna z najkrajších trás na Muránskej planine. Náročná celodenná trasa, (10 – 12 hod.). Skrátiť ju možno tak, že zo sedla Zbojská vystúpite po červenom chodníku na Kučelach a do sedla Burda a budete pokračovať po zelenej trase úbočím Fabovej hole, čo sme využili aj my nakoľko sa nám tak páčilo po celej trase, že sme sa kochali a kochali a čas bežal  Stretli sme sa neskoro poobede na Sedle Zbojská na Salaši. Unavení, ale šťastní sme nasadli na autobus a vyrazili späť na hotel. Večera , sprcha a zábava do rána. Veď s niektorými som sa videla po veľmi dlhej dobe.
Ráno sa nám vstávalo trošku ťažšie, ale plán bol veľmi príjemný : Čiernohorská železnica z Čierneho Balogu do Lesníckeho skanzenu. Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline asi 1 kilometra od Čierneho Balogu s možnosťou celoročnej prehliadky. Určite odporúčam. Všeličo sa dozviete o našich lesoch, o ochrane, ťažbe, strojoch, zvieratkách. Je tam ticho, veľa zelene, hotový balzam na dušu z mesta.

Ďakujem všetkých zúčastneným za super výlet a hlavne teda organizátorovi, ktorý to supersky zorganizoval, ale nemohol sa zúčastniť.
............a ešte z pohľadu druhej skupiny.

V jednej pesničke od Fešákov sa spieva: Vyšli ráno z Bernu, provázel je zvon, skusit svoje štěstí, zdolat Matterhorn! My sme cez víkend 18-20.5.2018 síce nešli zdolávať Matterhorn, ale vybrali sme sa za krásami Muránskej planiny. A treba povedať, že ani teraz sme nevybrali zle. To, že raňajšie vstávanie viacerým z nás nerobí dobre, sme napravili ráno v autobuse malým „občerstvením“ a s miernym napätím, čo nás všetko čaká, sme vyrazili.

Prvý deň sme začali pred Červenou skalou, išli po modrej cez S. Javorinku až Pod skalou, ďalej cez Veľkú lúku-Piesky smerom na Muránsky hrad. Tam sme sa dlhšie pokochali nádherným výhľadom na viaceré strany a po červenej zostúpili do Muráňa. Zostup niektorým nám, ktorí bojujeme s osteochondrózou a artrózou, to v chrbticiach a kĺboch zavŕzgalo, ale predstava chladeného moku dolu v Muráni, to vyvážila. Ak sme dobre počítali, tak namiesto plánovaných cca. 8 km sme šliapali 14,5km. Ale večer po ubytovaní v Telgárte bol potom fajn. Niektorí saunovali, niektorí to klasicky zapichli a niektorí sme sedeli pri gitare a pokúšali sa o dajakú tú zábavu. Vrcholom večera bola Turistická pesnička, kde sme privyrobili 2 slohy o našom Maníne.

Druhý deň sa už partia rozdelila na dlho šliapajúcich a menej šliapajúcich. Tí prví na čele s predsedom to zobrali z Muráňa cez sedlo Burda, Fabovu hoľu na Zbojskú, tí druhí najskôr absolvovali v Tisovci Náučný chodník na Hradovú a po presune aj Náučný chodník zbojníka Surovec v okolí Zbojskej. Tam nás najviac zaujala tá druhá časť chodníka a to Masarykova cesta a veľmi zaujímavá Čertova dolina. Zbojnícky dvor na salaši Zbojská sa stal cieľovým bodom oboch skupín. Nebyť sem tam dažďového schladenia, bola by to turistika ako vyšitá. Ale prírode nerozkážeš, čo je dobre.

Tretí deň už nebol o turistike. Presunuli sme sa do Čierneho Baloga, kde sme urobili asi najväčšiu radosť deťom. Určito nielen tie, ale aj všetkých dospelých zaujala Čierno hronská lesnícka železnička s náučným výletom do skanzenu Vydrovo. Nešli sme síce romantickou parnou mašinkou, ale motorovou, ale aj tak to stálo za to. Cesta domov už bola o zážitkoch, ale aj o tých nových, ktoré nás ešte len všetkých čakajú.