Slovenský Raj a Vysoké Tatry

Blízkosť Vysokých Tatier a Slovenského Raja umožňuje spojiť tieto oblasti do jednej viac dňovej akcie. Túto možnosť sme využili prvý augustový týždeň aj my.

Prvý deň, ešte pred ubytovaním (privát v Hornom Smokovci), sme túru začali od autocampingu v Podlesku. Po zelenej značke popri potoku Veľkej Bielej vody a lesným chodníkom sme sa dostali do osady Píla. Na rázcestí sme odbočili doľava na žltou značený chodník, ktorý nás doviedol do tiesňavy Stredné Piecky. Zo začiatku to bola prijemná prechádzka pozdĺž potoka s častým prechádzaním z jednej strany brehu na druhý za pomoci popadaných stromov a kameňov poukladaných v koryte potoka. Asi dvadsať minút nám trvalo, keď sme prišli k prvým mini vodopádom, na ktorých boli drevené rebríky. O chvíľu sme sa dostali k najväčšiemu vodopádu v Stredných Pieckach s najdlhším rebríkom v Slovenskom Raji. Nasledovalo ešte niekoľko kaskádových vodopádov (Kaskádový a Terasový) ponad ktoré sme išli drevenými rebríkmi a lávkami, na mnohých miestach s popadanými stromami. Drevené rebríky boli vlhké od padajúcej vody z vodopádov, preto sme si museli dávať pozor na pošmyknutie. Ešte niekoľko metrov sme išli riečiskom, neskôr sme stúpali strmo hore na zvážnicu a pokračovali po nenáročnej traverzujúcej lesnej ceste k rázcestiu Suchá Belá-vrch. Nenáročný zostup lesnou Glackou cestou nás doviedol k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom, odkiaľ sme pokračovali na Kláštorisko, kde sme si spravili prestávku na obed. Zostupovú trasu sme si zvolili strmo dolu popri Kláštoriskovej rokline a cez Prielom Hornádu sme sa dostali k autu na parkovisku.
Nasledujúce dva dni sme si naplánovali turistiku vo Vysokých Tatrách, najskôr to bola nenáročná túra na Zelené pleso so začiatkom a cieľom v Tatranskej Lomnici. Zvyšok dňa sme strávili zbieraním hríbov v okolitých lesoch.
Druhou túrou vo Vysokých Tatrách mal byť za pomoci inštruktora VHT prechod z Veľkej Studenej doliny okolo Vareškového plesa do sedla s pokračovaním na Slavkovskú kopu a Slavkovský štít. Zo štítu sme chceli pokračovať po turistickej značke na Hrebienok. Pre hustú hmlu a silný vietor a krátkej porade na Zbojníckej chate, sme sa rozhodli pre prechod cez Priečne sedlo. Týmto sme využili možnosť otvorenia chodníka aj v protismere. Veľa turistov o tejto variante nevie a na výstup využívajú obidve reťazové cesty.
Záverečný deň sme pre stále hustú hmlu v Tatrách, odišli do Slovenského Raja. Po niekoľko ročnej prestávke sme išli zdolať tiesňavu Veľký Sokol. Tento výlet patrí medzi najatraktívnejšie a svojou dĺžkou najnáročnejšie v Slovenskom Raji. Na trasu sme vyrazili po zelenej značke z osady Píla do ústia tiesňavy z prechodom na žltú značku. Začiatok trasy viedol lesným chodníkom popri potoku s miernym prevýšením. Čoraz strmším stúpaním sme sa dostali do skalného zúženia doliny s názvom Kamenné vráta. Tu sa začala naozajstná roklina, toto bola vstupná brána do Veľkého Sokola. Odtiaľto, za pomoci drevených lávok a železných rebríkov sme sa dostali až na vrch na Glackú cestu. K autu na parkovisko sme zišli po červenej značke, so záverečným traverzom po žltej značke.
Aj keď nám počasie neprialo (hmla a silný vietor) a nespravili sme plánované túry, tak aj náhradné riešenia uspokojili našu turistickú dušu.