Do Fatry aj na prelome ročných období- Borišov

Nehlásili úplne ideálne počasie, ale chceli sme niekam cez víkend 5.3.2017 vypadnúť, vyvetrať hlavu. A väčšinou predpoveď aj tak nevíde, tak som s Janičkom nahovorila ešte Mareka V. a Lenina a zavčas rána sme vyrazili nie do úplne mrazivého počasia do Liptovských Revúc odkiaľ sme mali v pláne zdolať minimálne chatu pod Borišov, ideálne aj Borišov.

Cestu si veľmi nepamätám, veď ja a zavčas rána stále nejde dohromady.
Okolo 8mej vysadáme vo Vyšnej Revúcej z auta. Auto necháme tam, nakoľko by sme radi z hrebeňa zostúpili po žltej cez Chyžky, čím by sme prišli rovno k autu.
Z Vyšnej Revúcej kúsok po asfaltke do Strednej Revúcej a už sa pripájame na červenú značku smerom na Sedlo pod Čiernym kameňom, tam odbočíme na zelenú hrebeňovku cez Ploskú na chatu. Snehu bolo riadne nakydané, ale tým, že bolo dosť teplo sa sneh topil a človek sa neustále prepadával minimálne po kolená. Takže to je obyčajne strmý výstup a mal trvať hodinu, nám zabral oveľa viac času aj chuti po zimnej turistike. Konečne vidím rozcestník, ale cesta k nemu po lúke s nafúkaným snehom bola ešte dlhá a tŕnistá.
Menší oddych, čajíček, chlebík a hor sa brodiť sa po hrebeni na Ploskú. K tomu sniežiku sa na hrebeni, ako sme vykukli spoza Čierneho kameňa pridal vetríček a krásna mliečna hmla . Teraz nevieš či sa más naobliekať lebo ťa prefukuje mrazivý vietor, ale spotíš sa alebo zostaneš v termotričku a riskuješ poriadne prechladnutie, ale ostanú ti suché veci pre prípad zhoršenia počasia. Zvolili sme variant naobliekaj sa čo to dá, veď o chvíľu si na chate.
Ešteže je to zimné značenie také vysoké, a relatívne nahusto osadené, v hmle sťa mlieko, vo vetre a padajúcom neviem čom je to naozaj zaujímevé aj napriek tomu, že si človek myslí, že tú milovanú Fatru pozná už aj poslepiačky.
Dlhá predlhá cesta na chata pod Borišovom, vytúžená kapustová polievka a pivko. Ohník v krbe, sušíme veci a prehodnocujeme sily. Na výstup na Borišov a následne zostup cez Chyžky to asi bez snežníc nepôjde, aj chatár nás celkom odhováral, že dlho nikto nešiel, musíme si prešlať. Tak vyhráva ešte jedno pivo a zdraví rozum , volíme ústup cez Ploskú do Sedla Ploskej po žltej priamo do Výšných Revúc. V podstate najkratšia cesta z hrebeňa k autu. Rýchlo prezliecť do suchých studených vecí v kufri auta, naskáčeme dnu a fičíme do Považskej. Nech je už jar.
Každé ročné obdobie na horách má svoje čaro, aj zima a sneh po vajká, ale jar a jeseň zostanú moje najobľubenejšie.
P.S. : odvtedy si balím rukavice a čiapku takmer vždy, aby som nemusela mať na rukách ponožky 