Jeseníky

Teplé a slnečné počasie bolo zárukou, v krátkej dobe už druhý krát, peknej štvordňovej turistiky v Jeseníkoch. Tohto výletu sme sa zúčastnili v spoločnosti turistov z firmy Danfoss.

Hneď prvý deň, ešte pred ubytovaním (Penzión pod Smrkem v Horní Lípovej), sme išli na turistiku. Z Červenohorského sedla sme sa po červenej značke vydali k smerovníku Bíly sloup, kde sa križovala so zelenou značkou. Tu bola možnosť odbočiť na žlto značený chodník cez Červenú horu, kde sa na vrchole nachádzajú pekné vyhliadkové miesta. My sme pokračovali po vrstevnici k bývalému pútnickému miestu Vresovým studničkám. Teraz tam je možné vidieť len kaplnku s prameňom, kde podľa povesti vyteká zázračná voda. Miernym stúpaním sme pokračovali k vyhliadkovému miestu Skalné okno, odkiaľ bol pekný výhľad na Praded, symbol Moravy. V sedle pod Vřesovkou, sme odbočili na zelenú značku a prudkým výstupom sme sa dostali na skalnatý vrchol Vozka. Ku smerovníku na Trojmezí sme pokračovali cez rašeliniskové polia a prudším výstupom sme opustili pásmo lesa a dostali sa k najvyššiemu bodu trasy Keprník. Vrchol tvorí skalní výbežok s kruhovými výhľadmi do okolia. Z vrcholu sme zostúpili na Šerák, kde bola turistická chata s možnosťou občerstvenia. Tesne pod vrchol sa nachádzala horná stanica lanovky, s možnosťou ukončenia túry. Nás čakal šesť km zostup cez Obrie skaly a kaňonom Vražedného potoka do cieľa v obci Ramzová.
Druhý deň ráno, sme sa autobusom presunuli do Karlovej Studánky, odkiaľ sme sa z parkoviska vybrali peši po náučnom chodníku Bíle Opavy. Pri smerovníku turistických trás, sme sa vybrali po žltej, náročnejšej trase, ktorá viedla po brehu rieky, kde sa vyskytovalo množstvo vodných kaskád. Trasa niekoľkokrát križovala rieku množstvom drevených mostíkov a lávok. Hneď za posledným vodopádom sme strmo vystúpali na chodník, ktorým sme sa dostali k turistickej chate Barbora. Po krátkom občerstvení sme pokračovali po asfaltovej ceste až na vrchol Pradedu. Z vrcholu Pradedu sme v oklieštenej zostave (ostatní končili na parkovisku na Ovčárne), pokračovali po modrej značke okolo turistickej chaty Švýcarna. Táto chata je najstaršou chatou v celej oblasti Jeseníkov. Od chaty sme sa dostali na drevený chodník, popri ktorom boli väčšie, či menšie rašeliniskové jazierka. Túru sme zakončili v Červenohorskom sedle.
Na tretí deň, sme si zvolili najťažší výstup do pohoria Králický Sněžník. Najvyšším vrcholom pohria je hora s rovnakým názvom s nadmorskou výškou 1 423 metrov. Pre výstup na vrchol sme si zvolili najkratšiu trasu z českej strany a to z obce Stříbrnice. Na trasu sme vyrazili, od kostola po krížovej ceste, až na hrebeň ku kaplnke Panny Márie, odtiaľ mierne zvlneným traverzom do sedla Hraniční hora. Tu sme prekročili českú štátnu hranicu a po poľskej strane sa dostali až na samotný vrchol. Vrchol tvorí hromada kamenia, pozostatok historickej rozhľadne, ktorá bola v roku 1973 tajne odstrelená. Na vrchole sme sa dlho nezdržovali, pre vysoké teploty sme sa radšej schovali do tieňa k prameňu Moravy. Kúsok za prameňom sme prišli k zrúcanine bývalej historické Lichtensteinovy horské chaty, ktorá bola tiež zbúraná z dôvodu zchatranosti, ako rozhľadňa. Za chatou sa nachádza soška slona, postaveného na kamennom podstavci. Toto miesto je považované za neoficiálny symbol Králického Sněžníka. Dolu z vrcholu Sněžníka sme schádzali po modrej značke a cez Sušinu a Podbělku na Slamník, kde sa nachádzala Stezka v oblacích, odkiaľ sme sa lanovkou dostali k autobusu.
Posledný deň, pred cestou domou, sme si spravili krátku zastávku v jaskyni na Pomezí a s dobrým pocitom cestujeme na Slovensko.