Zniev a Chlieviská

Zniev (985 m n. m.) je najsevernejší vrch pohoria Žiar. Nachádza sa v geomorfologickom podcelku Sokol, v najvyššej, severovýchodnej časti pohoria, nad obcou Kláštor pod Znievom. Na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny Znievskeho hradu.

Ráno sme sa dohadovali, či má vôbec význam ísť, keďže ešte stále pršalo po celonočnom daždi a hustá hmla tiež nepridávala na optimizme, ale predsa sme to riskli. Zľava popri cintoríne (pri cintoríne sme zaparkovali auto) a krátkom úseku po lúke, sme po zelenej značke vyrazili na výstup. Minuli sme informačnú tabuľu Kalvárie SV.Kríža a vošli sme do lesa. Po prvom krátkom stúpaní, sme si mohli vychutnať pár minút prechádzky po vrstevnici cez borovicový les. Po prekrižovaní zvážnice, sme pokračovali pomerne strmo až ku zrúcanine hradu. Počas výstupu na hrad Zniev sme prechádzali okolo múrikom ohradeným oltára so svietnikmi, nad ktorým je obraz sv. Margity. Pred oltárom sú lavičky a vedľa je tabuľa ktorá návštevníkov informuje o živote sv. Margity. Odtiaľ strmo popri mohutnej skale, sme sa dostali až k širokej a pomerne hlbokej jaskyni (ideálne miesto na bivakovanie) s pokračovaním k zrúcanine hradu, ktorý svojou rozlohou patrí medzi tie menšie na Slovensku. Aj keď je tesne před Vianočnými sviatkami, na hrade sme našli práve rozkvitajúce sa bahniatka. Z hradu sme pokračovali záverečným stupáčikom na vrchol – je to malý ale nepríjemný suťový chodníček. Samotný vrchol bola len malá plošinka s turistickým smerovníkom uprostred. Z vrcholu Znieva sme zišli provizórnym dreveným rebríkom, ktorý bol opretý o skalu a pokračovali sme neznačeným chodníkom na najvyšší vrchol pohoria Žiar- Chlieviská. Sem- tam nám cestu ukazovali zvláštne značky, ale nedá sa na sto percentne spoľahnúť, že vedú priamo na vrchol. Nám sa to podarilo až na druhý pokus. Vrchol bol označený triangulačnou tyčou, pri ktorej sme si spravili vrcholové foto. Zostupovali sme rovnakou trasou po značkách až tesne pod vrchol Znievu, odtiaľ sme sa pustili dolu vyschnutým potokom a napojili sa na zvážnicu, ktorá nás doviedla na zelenou značený chodník smerujúci do dediny. Na spiatočnej ceste sme ešte odbočili na kalváriu, k pútnickému kostolu obkolesenému múrom s kaplnkami - zastaveniami krížovej cesty. Táto zachádzka nás zdržala cca 30 minút.
Cestou domov sme sa zastavili na obed v Beniciach, reštaurácia Drevená dedinka. Jedlo nám priniesli pomerne rýchlo a musíme skonštatovať, že nám aj chutilo.