Dobogókő

Dobogókő je obľúbená turistická oblasť neďaleko Pilisszentkereszt v Maďarsku a 699 metrov od miesta najvyššieho bodu Vyšehradských vrchov. Žije tu 133 ľudí. Hore v kopcoch leží pamätník Ödöna Téryho, kamenná pyramída postavená na pamiatku jedného z veľkých priekopníkov maďarského cestovného ruchu.

Ani nevieme, kde sme prvý krát počuli, že v Maďarsku sa nachádza roklina pripomínajúca tiesňavy v Slovenskom raji. Po naštudovaní sme zistili, že je to kúsok za hranicami pri Štúrove. Začínali sme v dedinke Dőmős a pohodlným dobre značeným lesným chodníkom sme sa dostali k rokline Rám Szakadék. Tu sme sa dostali k prvým vodopádom lemovanými skalnými stenami, ktoré nám skutočne pripomínali rokliny Slovenského raja. Najťažšie prechodové miesta boli zabezpečené rebríkmi a zábradlím podobnému vodovodnému potrubiu. Samotný prechod rokliny nám trval cca jednu hodinu a na konci rokliny bolo príjemné oddychové miesto. Kúsok za oddychovým miestom sa naša skupina rozdelila na dve menšie. Prvá išla po cyklistickom chodníku a my sme pokračovali po žlto značenom chodníku na Dobogókő. Tu sme si spravili krátku prestávku na doplnenie energie, výber sme mali s niekoľkých druhov guľášu. Odtiaľ sme pokračovali po modrej značke cez vrchol Kerek-bükk (685 m) a začali sme stíhať našu prvú skupinu. Pri turistickom prístrešku sme pokračovali po červenom turistickom chodníku, ktorým sme sa dostali na protiľahlú hrebeňovku s rozhľadňou Prédikálószék-kilátó (kazateľská stolica). Názov kazateľnice pochádza z toho, že skalnatý vrchol hory pripomína kazateľnicu. Po výstupe na vrchol rozhľadne sa nám otvorila jedna z najkrajších panorám Maďarska s prekrásnym ohybom Dunaja, výhľadom na Börzsöny, Nagymaros a Visegrád. Po krátkej prestávke sme pokračovali k záverečnému úseku Vadálló-kövek (divoké kamene). Pohybovali sme sa medzi bizarnými skalnými vežami, ktoré boli šmykľavé a pohyb bol veľmi nebezpečný. Na konci skál nás oslovila turistka, až neskôr sme sa dozvedeli, že je z Budapešti a má problémy z nohou. Ani trochu sme neváhali a pomohli sme jej zísť po strmom sutinovom svahu k autu. Najskôr nastúpilo naše kulturistické eso v mušej váhe, ale po pár metroch to vzdal. Keď sme pochopili, že tadiaľto cesta nevedie, spoločnými silami sme ju zniesli dolu. Až doma sme sa dozvedeli, že má pretrhnutý kolenný väz a poškodený meniskus a čaká ju operácia. Prajeme skoré uzdravenie Erika.