Ondrejisko

Borovniak je najvyšším vrchom Slovenského raja, keďže bol však dlho turisticky neprístupný, je veľmi málo známy a spája sa s ním viacero nejasností. Niekde sa označuje ako Ondrejisko, inde ako Borovniak, pričom za Ondrejisko je považovaný susedný, o niečo nižší vrchol. Rôznia sa tiež údaje nadmorskej výške vrchu, ktorá by mala byť podľa niektorých 1272, podľa iných iba 1268 m n. m.

Autá sme zaparkovali v cestnom sedle Besník kúsok nad Telgártom. Hneď pri smerovníku bolo dostatok miesta na parkovanie. Na trasu sme sa vybrali po červenej značke Ceste hrdinov SNP ku smerovníku Pod Čuntavou. Táto časť trasy viedla po kvalitnej spevnenej ceste s nádhernými výhľadmi na Kráľovu hoľu. Miernym prevýšením sme pokračovali až ku smerovníku Pod Ondrejiskom, kde sme opustili Cestu hrdinov SNP. Stále po červenej sme pokračovali na vrchol, asi v dvoch tretinách k vrcholu sme odbočili na neznačený chodník, ktorý nás doviedol na najvyšší bod Slovenského raja- Ondrejisko, ktorý leží vo výške 1 271 metrov. Rovnakou trasou sme sa vrátili naspäť na značený chodník a pokračovali k vrcholu Borovniak (1 268 m.n.m.). Na vrchole boli umiestnené dve lavičky, každá otočená iným smerom. Z prvej vrchnej lavičky bolo vidieť Vysoké Tatry a z druhej dominovali výhľady na Kráľovu hoľu. Po prestávke na občerstvenie z vrcholu sme schádzali rovnakou trasou. Pred odchodom domov, sme sa zastavili ešte pri prameni Hrona, Chmarošskom aj Telgártskom viadukte.