Kunerad - Martin

Zimný prechod Kunerad – Martinské hole – Martin.

Mala to byť jednoduchá záležitosť, ale skutočnosť bola iná. Už úvodné metre svedčili o tom, že dnes to nebude jednoduché. Brodenie sa v snehu po kolená rýchlo odčerpávalo naše sily. Tak, ako sa dvíhala nadmorská výška, tak sa dvíhala aj výška snehovej prikrývky. Kto si však myslel, že brodenie sa v snehu je to najhoršie čo nás čakalo, tak sa mýlil. Skutočné galeje nastali až na hrebeni medzi Veterným a Veľkou lúkou. To, čo v letných mesiacoch trvá ¾ hodiny, nám trvalo tri hodiny. Hmla, pre ktorú sme stáli desiatky minút, dokiaľ sme sa zorientovali a prudký vietor, o ktorý sa dalo oprieť, boli hlavnou príčinou nášho pomalého postupu. Naše vykúpenie nastalo na chate na Martinských holiach. Až množstvo vypitého horúceho čaju pomohlo zahriať naše premrznuté telá. Po dlhšej prestávke, už v lepšej nálade, sa vydávame na záverečný zostup do Martina.
Mnohí z nás si v duchu (niektorí aj nahlas) povedali, že toto už nikdy, ale ja tomu neverím a myslím si, že o rok sa tu stretneme opäť.